Movies

Film Club 2018

Tak ako občas v kine nič poriadne nie je, teraz je ten pravý čas vybrať sa do kina. Je zima, takže kino je svojími mäkkými sedačkami útočiskom. Toto sú filmy, na ktoré sa osobne teším a ktoré netreba vynechať.

Začnem mojim miláčikom a tým je Call Me By Your Name (Daj mi svoje meno) od talianskeho režiséra Luca Guadanina. Tento film mám za sebou a môžem povedať, že je to nádherne natočený, ale zároveň smutný film o dvoch (chlapcoch) mužoch medzi, ktorými vzplanie vzájomná náklonosť. Celý film sa odohráva počas leta v severnom Taliansku, takže o krásne zábery nie je núdza. Taktiež hudba v tomto filme hrá hlavnú rolu, čo si vážim. Po skonšení filmu sme snaď všetci v rade plakali, takže mať vreckovky po ruke, nie je odveci. Viac nebudem prezrádzať, lebo film sa oplatí vidieť. Viac info si môžete pozrieť tu.

Lady Bird je indie filmom o dozrievaní v období teenagerstva a je tiež prvým režijným počinom Grety Gerwig. Hneď nominovaný na Oscara v piatich kategóriach. Film sa odohráva v Californii a Greta doň vložila veľa jej vlastného dospievania. Hlavnú úlohu hrá írska herečka, ktorú zbožnujem, Saoirse Ronan (dúfam, že som to správne napísala) a Laurie Metcalf, ktorá konečne dostáva role, v ktorých žiari. + tomuto filmu za dialógy medzi matkami a dcérami, lebo v nich sa veľa z nás uvidí.

Phantom Thread alebo tiež Niť z prízrakov, taktiež nominovaný na Oscara až v šiestich kategóriach je vraj posledným filmom Daniela Day Lewisa (čomu aj tak nikto neverí). Natočený Paul Thomasom Andersonom, ktorý ma za sebou skvelé filmy ako The Master a There Will Be Blood. Film je o fiktívnom návrhárovi vysokej módy (haute couture), ktorý je géniom na bode emocionálnej vyprahnutosti, čo je smutný príbeh väčšiny súčastných návrhárov. Skvelé recenzie a Paul Thomas Anderson ma presviedčajú ísť do kina.

 

Ostatné filmy, ktoré si zaslúžia spomenúť:

I, Tonya (réž. Craig Gillespie)

Downsizing (réž. Alexander Payne)

The Darkest Hour (réž. Joe Wright)

Last Flag Flying (réž. Richard Linklater)

Three Billboards Outside Ebbing, Missouri (réž. Martin McDonagh) 

 

Toni Erdmann

Film Toni Erdamnn od nemeckej režisérky Maren Ade robil rozruch v každých kvalitných kultúrnych novinách už skoro pred rokom, no článok o jeho fantastickosti píšem až teraz. Film, nad ktorým som hlavne kvôli jeho stopáži ohŕňala nosom… Chyba.Teraz, aj po treťom pozretí ma stále uchvacuje. Ak ste o Toni Erdmann nič nepočuli, ide o príbeh otca menom Winfried a jeho dcéry, chladnej workoholičky, Inés.  Winfried si život osladzuje robením drobných vtipov, aj za cenu toho, že tým svoju vlastnú dcéru strápni na plnej čiare. Chce sa jej emocionálne príblížiť, keď ju ide navštíviť, no ona len rozmýšla, kedy jej trápny otec konečne odíde, lebo sa chce sústrediť na prácu. Winfried sa ale rozhodne vrátiť aj s jeho alter egom menom Toni Erdmann, ktorý je motivačným kaučom s umelými zubmi. Film je pohľad na to ako sa chladný vzťah medzi otcom a dcérou snaží napraviť v prelínaní scén, kde sa plačete od smiechu alebo od dojatia. Toni Erdmann je snímok, ktorý aj napriek zobrazovaniu vzťahov nestavia na zbytočnom klišé a aj napriek tomu má obrovské srdce, a preto si film budem pamätať na veľmi dlhý čas. 

Hodnotenie filmu na CSFD.cz môžete pozrieť tu. Film si môžete kúpiť na DVD alebo Bluray. V inách ho už bohužial nehrajú, čo je škoda…

Nocturnal Animals

Neviem uveriť tomu, že od pre mňa kultového snímku od Toma Forda: Single Man, prešlo už sedem rokov. Sedem! Mr. Ford vtedy nastavil laťku vysoko a tak som niekoľko rokov očakávala, kým sa do réžie pustí znova. Tento rok som sa konečne dočkala správo novom filme. Ide o adaptáciu novely Austina Wrighta: Nocturnal Animals. Ide o príbeh dobre zabezpečenej, no neštastnej vlastníčke galérie Susan (hrá Amy Adams), ktorá dostane rukopis knihy svojho bývalého manžela Tonyho (Jake Gylenhaal). Kniha je venovaná pre Susan a ide o príbeh o násilnom unesení ženy a dcéry v strede púšte niekde v Texase. Film, ma akoby dve dejové línie: príbeh Tonyho knihy, ktorú Susan číta a príbeh Susan a Tonyho a ich manželstva. Kedže od včera Nočné zvieratá hrajú aj v slovenských kinách. Nevedela som vydržať a išla na premietanie o 21:40. O dve hodiny a litri coca-coly, hovorím, že film na mna urobil dojem. Po skončení filmu som rozmýšlala nad jeho posolstvom a jeho paralenami so súčastnou kultúrou. To najdôležitejšie, čo nám Tom Ford ako režisér a umelec chce odkázať je, že k ľudom, ktorých milujeme máme byť loajálny a nepustiť ich od seba, za žiadnych okolností, lebo možno takých ako oni už nikdy nenájdeme.

GIRLS

V zime, keď bolo sledovanie seriálov počas dňa odpustiteľné, som po dvoch rokoch odkladania konečne klikla na seriál GIRlS. Trvalo mi to dva roky, aj napriek tomu, že som ódy na GIRLS počúvala odvšadiaľ. Všade vraveli, že je to to veľmi autentické a ide z toho taká surová energia. Po pár epizódach som sa s týmto názorom ztotožnila.
GIRLS je komediálny seriál o štyroch 20-something dievčatách žijúcich v New Yorku, ktorým podobne ako všetkým ich rovesníkom, chýba úplná sebareflexia. (Hovorím to ako 20-something). Je im to však odpustené, lebo ten stret medzi očakávaniami a realitou vytvára komické scény.
Cením si Lenu Dunham, ktorá je v seriáli scenáristkou, herečkou a režisérkou. Vytvorila trojrozmerné postavy, ktoré pôsobia ako úľava po všetkých modelkách a herečkách, ktoré na človeka skáču z televízie. Napríklad jej postava Hannah je mladá spisovateľka, ktorá sa ešte stále hľadá. Veľá krát jej priatelia vyčítajú jej egoizmus, ktorý balancuje na hrane toho či ju milujete, alebo nenávidíte. To hovoria aj o seriáli, že buď ho milujete alebo nenávidíte. S GIRLS som ja nadmieru skamarátená, a čo vy?:)

Bad Behavior has blocked 142 access attempts in the last 7 days.