I don’t like sh**, i don’t go outside

 

Rap nie je zrovna moja šálka kávy. Teda, niekedy býval, ale myslím, že som rap dosť vypustila z môjho hudobného repertoáru, pretože som zistila, čo to v tej angličtine rozprávajú. Samé money, bičíz a drogy. Veľa krát raperi predávajú životný štýl, ktorý ani nežijú a stavajú sa do pozície, kedy sa s nimi málokedy stotožním. Skrátka je to jedno obrovské klišé a mňa nebaví 200-krát počuť to isté.  

Tento rok je ale nejaký iný. Ako keď po lete do postele zrazu potrebujete deku, lebo ide jeseň. Vánok čerstvého vzduchu. Earl Sweatshirt s jeho novým albumom je mojou jeseňou. Okrem toho, že Earl je nadaný lyrik, vie urobiť aj hudbu. Tie beaty nie sú niečo vyrobené pre rádio, práve naopak, celé sa to nesie v snovej a temnej atmosfére. Trochu ako Lana Del Rey, bez sláčikovej sekcie. Beaty sú minimalistické, len so samplami gitary. Pritom udávajú tón toho aký Earl skutočne je. Odlišný. Earl opisuje svoj pohľad na svet cez okno svojho domu, zatiaľ čo do seba tlačí prášky na depresiu. A to mi príde tak ľudské, že si ten album pustím ešte tak 200-krát.