Postcards from the youth

Trhy a burzy a burzy sú zvláštne podujatia. Tento poznatok som nadobudla až minulý týždeň na burze na Červenom kameni. Ľudia pozerali na väčinou bezcenné čačky alebo veci, ktoré im niečo pripomínali. Vo vzduchu lietali rôzne vety od: “Aha!, to som mala doma!“ po „Kebyže viem, že toto sa tu bude tak draho predávať, zoberiem obrazy od babky, tiež ich tu predám a budem aj ja bohatý…“. A podobné veci, ktoré dopĺňajú čaro burzy. Predvači bezcenností s cigaretou v ruke, ktorí hovoria, že všetko je unikát a pre vás za skvelú cenu. „Koľko za tieto pohľadnice?“  „No, paninka, pre Vás, dajme tomu za euro. Viete, ale toť Vám to dávam pod cenu, aj keď je to unikátna pohľadnica.“ Ale, aby som neklamala, neboli všetko len bezcennosti. Videla som tam hordu vecí, na ktoré keď som sa pozrela, otvárala sa mi peňaženka vo vrecku. No keď som pomyslela na rošambo, ktoré by mi Mamika za tie veci spravila, pekne sa pomaly aj zatvorila. Isto poznáte…

     Ten ruch kupovania vlastne zo mňa miestami robil maniačku. Hlavne, keď som si spomenula ako aj celoživotnú prácu fotografky Vivian Maier objavili len kvôli nejakej burze. V nádeji, že aj ja objavím niečo ako Vivian Maier, som sa hrabala fotkami a vyjednávala ostošesť. Chápete, nech to má ten vibe ako v tej šou na Discovery, keď dražia obsah garáží a nevedia, čo je vo vnútri. Ale ani adrenalín mi nepomohol spraviť prevrat a tak som nakoniec domov prišla len so setom pohľadníc. – ktoré ma ale tešia, dodávam.

Myslím, že sú to najzaujímavejšie kusy papiera, ktoré som tento rok videla. Pekné písmo, pekné pohľadnice. To, ako Grand Hotel Praha pripomínal ten slávny hotel z filmu Wesa Andersona a ako ľudia spolu sedávali na lúke a fotili sa v pekných šatách. Chcem zrazu schmatnúť piknikový kôš a ísť si k nim sadnúť, Vy nie?

Postcards077Postcards076
Postcards084Postcards080
Postcards087Postcards093
Postcards088Postcards094Postcards089
Postcards081Postcards090
Postcards096Postcards079