port magazine

Joss McKinley

Naraziť na skvelého umelca vo vašom obľúbenom časopise je ako vidieť naozaj dobrý film. Taký ten dobrý, mravčivý pocit, keď vidíte niečo fantastické mávam vždy, keď otočím listom na tento krásny editoriál od Joss McKinley pre Port Magazine. Joss je anglická fotografka a umeľkyňa, ktorá kolaborovala s viacerými svetovými magazínmi. Všimnite si ako sú tie fotky plné symbolov, banán a puška, pričom obidve sú zbrane. Alebo mušľa, hubka (skoro ako tá z mora) a napokon pohár vody ako oceán, ktorý všetko spája. Je tiež absolútne skvelé aké farby používa a predmety, ktoré vyberá. Sú tak obyčajné, že by ste nepovedali, že napríklad šupa od banánu či vajce, môžu byť predmetom umenia.  A to je napokon na umení skvelé, že sa tým otvorí nový dialóg s novými nápadmi. To je to, čo volám inšpirácia.

Discovering a very good artist in your favorite magazine is like being finished watching a really great movie. You suddenly get that thrilling feeling in your gut. That’s one I get each time I flip the page of Port to discover this wonderful editorial by Joss McKinley. Joss is an English artist and photographer, who collaborated with a few worldwide magazines.
Notice how symbolic her images are. Take a banana skin and a gun, which are basically weapons. Then a shell, a sponge and then a glass of water that represents an ocean connecting them. I adore the subtle colors she uses and mundanity of objects she chooses. They are so common that you would never think about viewing a sponge as work of art. After all, that’s great about art, it opens a whole new dialog with you. That’s what I call, an inspiration.



joss mckinley043 copy
joss mckinley04

Reading! Reading! Reading!

Port Magazine- Esa Pekka Salonen


Tesne pred Vianocami mi konečne prišlo číslo Portu, ktoré tak urputne zháňam asi 4 mesiace. Je to naozaj krásne číslo plné skvelej módy a ešte lepšej fotografie. Osobnosťou čísla je fínsky dirigent Esa-Pekka Salonen a o fotky sa postaral juhoafrický fotograf Pieter Hugo, môj miláčik. O daľšie fotografie sa postarali Benjamin Norman, Andrew Southam, Jack Davison a Stefan Heinrichs. Naozaj sa oplatí čítať všetko. Hlavne ma zaujal článok o hraní kriketu, na ktorý som absolútny laik, takže dúfam, že konečne pochopím, voč v kriketu kráčí.

Taktiež som si konečne zaobstarala vlastné číslo magazínu the gentlewoman. Je to subtilný časopis, o ktorom sa v na iných blogoch popísalo mnoho, preto len spomeniem, že ma uchvacuje spôsob akým pristupujú k móde. V tomto čísle boli zblízka nafotené asi tie najkrajšie prevedenia vreciek. Myslím, že som kvôli tomu chvíľku nedýchala. Čo sa týka obsahu, páčil sa mi rozhovor s Vivian Westwood od Penny Martin, asi najkvalifikovanejšou editorkou široko-ďaleko. Aj najpriek tomu mi niečo chýba. Štipka soli. Ale uvidíme, dám tomu ešte jedno číslo, maximálne dve.

Medzičasom si brúsim zuby na magazín Riposte, ktorý mi pripomína dámsku verziu Portu, takže by to mohlo stáť za to.

Toť vsio o magazínoch, pekné medzisviatky a čítajte kvalitnú tlač.
gentlewomanarchitect
gentlewoman

 

 

Bad Behavior has blocked 142 access attempts in the last 7 days.